Zoonotické choroby
Lymská borelióza
Čo je lymská borelióza?
Lymská borelióza je výsledkom nákazy štyrmi úzko príbuznými mikroaerofilnými spirochétami čeľade Spirochaetaceae: Borrelia burgdorferi sensu stricto, B. garinii, B. afzelii a B. japonica.
Kde sa choroba vyskytuje?
Vyskytuje sa v Európe, Austrálii, Číne, Japonsku, Rusku, niektorých častiach USA a Kanade. Kliešte, prenášače lymskej boreliózy, sa obvykle nachádzajú v miernych podnebných pásmach, v oblastiach, v ktorých je vysoká nadzemná relatívna vlhkosť.
Ako sa choroba prenáša a šíri?
B. burgdorferi prenášajú 3-hostiteľské kliešte rodu Ixodes. Výskyt choroby je sezónny a závisí od životného cyklu prenášača. Ďalší hmyz, napríklad, muchy, komáre a blchy, by mohol byť zapojený do prenosu. Domáce zvieratá a ľudia sa nakazia uhryznutím nakazeným kliešťom. Prenos v prípade, že kliešť bol prichytený menej ako 24 hodín, je nepravdepodobný.
Aké riziko predstavuje táto choroba pre verejné zdravie?
Hoci túto chorobu môžu prenášať všetky vývojové štádiá kliešťa, ľudia sa obvykle nakazia od nýmf, ktoré sú veľmi malé a môžu sa prehliadnuť. Larvy zriedkavo prenášajú B. burgdorferi pred nakŕmením a je pravdepodobné, že dospelé kliešte si všimneme a odstránime do niekoľkých hodín.
U ľudí sa pozorujú asymptomatické aj symptomatické infekcie. Prvým príznakom u ľudí je charakteristická kožná lézia nazývaná erythema migrans; škvrna alebo pupenec sa zväčšuje a sčervenie, pomaly sa rozšíri na vyrážku v tvare „volského oka“ s bezfarebným stredom. Kožná lézia sa môže spájať s nepokojom, únavou, horúčkou, bolesťou hlavy, stuhnutým krkom, myalgiou, artralgiou alebo lymfadenopatiou. Na iných častiach tela sa môžu objaviť sekundárne kožné lézie.
V druhom štádiu po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch sa u niektorých pacientov môže rozvinúť roztrúsená choroba. Najbežnejším príznakom je prerušovaná bolesť jedného alebo niekoľkých kĺbov s prítomnosťou alebo neprítomnosťou opuchu; najviac sú postihnuté veľké, hmotnosť nesúce kĺby, napríklad, kolená. Artritída sa môže rozvinúť do chronickej podoby a vracať sa niekoľko rokov. Meningoencefalitída a neuropatia, vrátane kraniálnej neuropatie a radikuloneuritídy, sú menej bežné.
Po mesiacoch alebo rokoch prechádzajú niektorí pacienti do tretieho, chronického štádia, ktoré môže zahŕňať acrodermatitis chronica atrophicans, neurologické abnormality alebo chronickú artritídu.
Ťažká choroba spôsobujúca invaliditu nie je častá, ale vyskytuje sa.
Aké sú klinické príznaky choroby?
Inkubačná doba v prípade prirodzeného nakazenia zvierat nie je známa. Lymská borelióza sa vyskytuje u psov, koní, hovädzieho dobytka, mačiek a králikov. Zdá sa, že mnoho nákaz je asymptomatických. Medzi hlavné príznaky u psov patrí krívanie a artritída, najmä v karpálnych a tarzálnych kĺboch. Súbežne možno pozorovať horúčku, anorexiu, únavu alebo lymfadenitídu, najmä v preskapulárnych alebo popliteálnych uzlinách. Klasická kožná lézia u ľudí, erythema migrans, sa u psov nevyskytuje; v endemických oblastiach však na lymskú boreliózu môžu poukazovať rozširujúce sa kožné lézie na bruchu alebo iných častiach tela bez srsti. Hoci 5 – 36 % mačiek je pri prieskumoch séropozitívnych, prípady prirodzene sa vyskytujúcej choroby neboli publikované. Najbežnejšími príznakmi u koní, ktorým sa pripisuje nákaza B. burgdorferi, je mierna horúčka, stŕpnutosť alebo krívanie viacerých končatín, hyperestézia, zníženie svalového tonusu, zmeny správania a zriedkavo opuchnuté kĺby. U hovädzieho dobytka sa vysoké titre na B. burgdorferi v sére alebo kĺbovej tekutine spájali s artritídou a krívaním. Zdá sa, že hovädzí dobytok je pomerne odolný voči experimentálnej nákaze.
Ako sa táto choroba diagnostikuje?
Diagnóza lymskej boreliózy je obvykle založená na klinických príznakoch, epidemiológii, vylúčení iných chorôb, laboratórnych údajoch a reakcii na antibiotiká. Úplný krvný obraz, chemický rozbor krvi, autoimúnne súbory a rádiografy sú obvykle v norme, až na výsledky spojené s postihnutým(-i) systémom(-ami). Sérológia je užitočná ako doplnok klinickej diagnózy. Sérologickú diagnózu komplikuje dlhá inkubačná doba, prítomnosť asymptomatických infekcií, krížové reakcie s inými spirochétami a pretrvávanie titrov mesiace alebo roky. Izolovanie B. burgdorferi je možné, ale môže byť zložité. Organizmy sa môžu izolovať z kĺbov, periartikuláneho tkaniva, cerebrospinálny mok, lymfatických uzlín alebo kože.
Ako možno predchádzať tejto chorobe alebo ju regulovať?
Liečba penicilínmi alebo tetracyklínmi vedie obvykle k rýchlej klinickej reakcii u psov trpiacich chorobou kĺbov; u značného počtu zvierat však dochádza k neúplnému alebo prechodnému zlepšeniu. Nevyhnutnou môže byť aj symptomatická liečba zameraná na postihnutý orgánový systém.
Ako pomoc pri prevencii pred pohryznutím kliešťami sa môžu použiť akaricídy. Zvieratá by sa mali často kontrolovať na prítomnosť kliešťov, ktoré by sa mali čo najskôr odstrániť. Pre psov je k dispozícii neaktivovaný, celobunkový bakterín aj rekombinantná Osp A vakcína zameraná proti povrchovej bielkovine. Na zníženie populácie kliešťov u hlodavcov, ktoré sú hostiteľmi vo voľnej prírode, sa použili vatové tampóny napustené permetrínom; myši používajú vatu ako materiál na vytvorenie hniezda. Vyskúšali sa aj škatule s návnadou určené pre hlodavce, v ktorých sa využíva fipronil, a amitrazom impregnované stanovištia jelenej zveri.